Pamätná izba Zoltána Kodálya

Pamätná izba Zoltána Kodálya

Bulletin k otvoreniu pamätnej izby - na stiahnutie: strana 1    strana 2

Kodály Zoltán sa narodil v meste Kecskemét (Maďarsko) 16. decembra 1882. Jeho otec, Frigyes Kodály (1853 - 1926), bol železničným úradníkom v Kecskeméte, Szob pri Budapešti a v Galante, neskôr pracoval ako náčelník železničnej stanice v Trnave. Jeho matka, Paulina Jalovetzky ( 1857 - 1935), bola dcérou krčmára poľského pôvodu.

V rokoch 1882 – 1892 navštevoval ľudovú školu v Galante, potom študoval na Trnavskom biskupskom gymnáziu v rokoch 1892 – 1900, kde 13. júna 1900 zmaturoval s vyznamenaním. V septembri sa dostal na Učiteľskú akadémiu Petra Pázmánya (Pázmány Péter Tudományegyetem) v Budapešti na štúdium odboru nemčina-maďarčina. Popri tomto štúdiu sa zapísal aj na Štátnu maďarskú kráľovskú hudobnú akadémiu (Országos Magyar Királyi Zeneakadémia), kde študoval hudbu u profesora Jánosa Koesslera. Na koncertoch akadémie
predstavil viacero svojich diel, ktoré už vtedy komponoval.

V júni 1904 získal diplom hudobného skladateľa. Ku Kodályovým významným dielam patrí napríklad kantáta „Psalmus Hungaricus“ (1923), spevohra „Háry János“ (1926), orchestrálna skladba „Tance z Galanty“ (1933), sonáta pre sólové violončelo (1915) alebo Budavári „Te Deum“ (1936), ktoré napísal na oslavu 250. výročia oslobodenia Budapešti z Tureckej nadvlády.

3. augusta 1910 sa oženil s Emmou Schlesinger, ktorá mu bola oporou až do svojej smrti (22. november 1958). 18. decembra 1959 sa znovu oženil s mladou Šaroltou Péczely. V roku 1942 sa stiahol do dôchodku, ale pokračoval v pedagogickej činnosti výučby ľudovej hudby na akadémii. V roku 1943 mu bol udelený titul čestného občana mesta Galanta. V roku 1945 ho zvolili za riadneho člena Maďarskej akadémie vied. V rokoch 1946 – 1949 bol aj jej predsedom.

Po vojne trávil veľa času v zahraničí na študijných cestách, napr. v Sovietskom zväze, USA a Veľkej Británii. Získal viacero domácich uznaní a vyznamenaní. Bol 3-krát ocenený Kossuthovou cenou. Zoltán Kodály sa výrazne zaslúžil o rozmach organizovanej hudobnej výchovy v Maďarsku. V roku 1963 ho zvolili za prezidenta Medzinárodnej spoločnosti pre hudobnú východu. Zomrel v Budapešti 6. marca 1967 o 5:45 hod. na zástavu srdca.