Pamätná izba Karola Duchoňa

Bulletin k otvoreniu pamätnej izby - na stiahnutie: strana 1   strana 2

Pamätná izba, sa nachádza v severnom krídle Neogotického kaštieľa v Galante a bola slávnostne otvorená 5. novembra 2019. Slúži ako stála expozícia, aby sme vzdali úctu výnimočnému hudobníkovi, spevákovi populárnej hudby Karolovi Duchoňovi, ktorý nás náhle opustil presne 5. novembra v roku 1985. Karol Duchoň sa narodil v Galante v roku 1950, a tu aj vyrastal, až kým neodišiel študovať na strojnícku priemyslovku do Partizánskeho. Bolo to želanie jeho otca, riaditeľa strojárenského učilišťa v Galante, ktorý nechcel, aby sa jeho jediný syn stal  „komediantom“. Karol Duchoň hudobný talent zdedil po mame, ktorá ho vždy podporovala a zastala sa ho aj vtedy, keď mu otec rozrúbal jeho prvú gitaru.

Karolova láska k hudbe však bola natoľko silná, že raz, keď rodičia boli práve na dovolenke v Juhoslávii,  odcestoval s orchestrom Jaroslava Mikulu do zahraničia. A potom to už išlo rýchlo...

Karol Duchoň, tento Bohom obdarený interpret, nemal nijaké hudobné vzdelanie. Napriek tomu v roku 1968 už vystupoval so spevákom Robom Kazíkom, ktorý mal vtedy bítovú skupinu The Ice Boys - „ľadoví chlapci“, o rok neskôr spieval s Evou Mázikovou – tiež galantskou rodáčkou a s Orchestrom Braňa Hronca. Obdobie slávy a úspechov prišlo v roku 1970, keď spieval na Bratislavskej lýre pieseň Kto má ťa rád. Nezískal vtedy cenu, ale odborníci v ňom spoznali speváckeho majstra, a toto vystúpenie naštartovalo jeho profesionálnu kariéru. Nasledoval jeden hit za druhým, vystúpenia vo vtedajších socialistických a západných krajinách – práve v Nemecku dostal prezývku „slovenský Tom Jones“. V tej dobe Karolovi rodičia už boli zmierení s jeho povolaním, žal úspech so svojím krásnym, zamatovým hlasom a pesničkami, z ktorých mnohé sú dodnes známe (Dievča z Budmeríc, Smútok krásnych dievčat...). A prišli aj ocenenia: v roku 1973 získal striebornú bratislavskú lýru s Evou Kostolányovou za interpretáciu skladby Chvála humoru, r. 1974 za skladbu Zem pamätá dostal zlatú lýru, bronzovú získal v medzinárodnej súťaži za tú istú pieseň. V tomto roku založil svoju kapelu Prognóza. Vtedy už permanentne vystupoval v zahraničí, v roku 1975 na festivale v Japonsku zožal obrovský úspech s hitom Čardáš dvoch sŕdc.

O Karolovi Duchoňovi vieme, že bol výnimočný spevák – s uznaním sa o ňom vyjadroval aj nebohý Karel Gott. Raz mu vraj na festivale Bystrické zvony mu povedal: „Keby som ja mal to, čo tebe nadelil Boh, bol by som šťastný. Ja som si to musel všetko vydrieť.“

Podľa legiend, v spoločnosti Karola Duchoňa nikdy nebola nuda! Rád sa zabával a rád bavil aj iných. Miloval život, nechcel nič premeškať, všetko chcel zažiť naplno – ako keby cítil, že na tomto svete nebude dlho. Odišiel veľmi mladý - mal iba 35 rokov, keď podľahol vážnej chorobe.

V rodnej Galante nikdy neupadol do zabudnutia: spomienkový koncert na jeho pamiatku – Kantiléna - mal v roku 2019 už jubilejný, 20. ročník, busta s jeho podobizňou bola odhalená v roku 2012. A od dnes si jeho pamiatku pripomenieme vždy, keď vstúpime do pamätnej izby, kde sú zachytené dôležité momenty z jeho života. Okrem ocenení z Bratislavskej lýry tam nájdeme autentickú maľbu o Karolovi Duchoňovi od Barbory Didovovej, ale aj bohatú fotodokumentáciu získanú od obyvateľov mesta. Pamätná izba vznikla z mestských zdrojov, podľa projektu architekta Petra Aštaryho.

Pozývame Vás do Pamätnej izby Karola Duchoňa. Dovoľte nám zacitovať aj jeho slová: „...ja naozaj neviem nič, iba nosiť piesne. Ale možno, že niekedy pieseň je viac, ako by sa zdalo.“

Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.